Belgická pohotovosť

Nie je tomu tak dávno, čo som sa sťažovala, že sa v Belgicku nič nedeje, a že ani nemám o čom písať. V pondelok večer sme boli na pohotovosti a zrazu nám pribudol zážitok, na aký sa len tak nezabúda.

Emmka nám spravila salto z gauča na dlaždice. Celý deň bola v pohode, ale večer sme sa začali báť, teda hlavne Roman, čo ak má nejaký skrytý úraz a rozhodli sme sa ísť na pohotovosť.

Na začiatku to vyzeralo veľmi pozitívne, zahlásili sme sa a na rozdiel od tej americkej pohotovosti, nedali nám vypĺňať formuláre, chceli len kartičku poistenca. Potom si nás zavolal „zdravotný brat“, ktorému sme porozprávali, čo sa vlastne stalo. Keďže nešlo o urgentný prípad, povedal, že budeme musiet počkať na pediatra. Nepovedal však, že tam je len jeden, ktorý má službu aj v nemocnici. Prišli sme tam o pol ôsmej večer a spomínaného pediatra sme sa dočkali o pol jednej v noci!

Medzitým tam Emmka chytala hystériu, lebo chcela mliečko. Roman musel ísť domov a priniesť jej ho. Chúďatko tam neustále chodila hore-dolu...po ďalších dvoch hodinách bola opäť smädná (keďže tam bolo dosť teplo a ona bola neustále aktívna)....taktiež bola veľmi unavená. Mala ísť spať o ôsmej a bolo už jedenásť preč. Neskôr bola už tak vyčerpaná, že len kričala, bila ma a okolo polnoci mi odkväcla na pleci. Vyzeralo to, akoby sme sa rozhodli ju mučiť, nedali jej spať ani piť! Neskôr nás dali do vyšetrovacej miestnosti, kde už Emmka bezmocne „odpadla“ a spala. Keď prišla lekárka, zobudila sa a opäť hystericky vrieskala, keď ju vyšetrovala. Všetko bolo v poriadku a my sme sa cítili vinní, že sme ju takto trápili. Veď sme sa chceli iba uistiť, že sa jej nič nestalo.

Okrem toho, sa na pohotovosti odohrala scéna ako vystrihnutá z amerického filmu. Rodičia tam priviezli svojho syna, ktorý mal nejaké psychické problémy. Kým čakali na lekára, Emmka ho dokonca chytila za koleno a on jej mával. Neskôr nás „zdravotný brat“ upozornil, aby sme nepostávali na chodbe, ale išli do čakárne. To sme nevedli, čo sa chystá. Dotyčný vraj napadol sestričku, keď ho ošetrovala a oni namiesto toho, aby spacifikovali chorého človeka, dali mu niečo na upokojenie, zavolali naňho desať policajtov, ktorí ho povalili na zem a neskôr niekam odvliekli.....všetko sa to stalo za hrozného revu, keď ten muž kričal pomaly ako zviera, jeho matka tam prelievala slzy a hádala sa s personálom, že tam prišli kvôli tomu, aby mu pomohli....

Treba uznať, že sme mali večer plný zážitkov. Len dúfam, že to bola naša prvá a zároveň aj posledná návšteva pohotovosti v Belgicku?!