Všimli ste si niekto, že ľudia, keď si vypijú, majú často tendenciu rozprávať cudzím jazykom? Je to ako keď sa niekto preberie z kómy a zrazu používa jazyk, o ktorom nikdy predtým nepočul. V tomto prípade sa dá povedať, že to funguje trochu opačne – ľudia po určitom promile alkoholu v krvi upadnú do kómy a rozprávajú jazykom, ktorí sa učili pred desiatimi a viac rokmi alebo aj nikdy!
Vedci by skutočne mali viac skúmať, čo sa deje s mozgom človeka, keď je takpovediac “spoločenský unavený”!
Tak môj drahý so svojimi kámošmi v určitej hladinke konverzuje zásadne po rusky, napriek tomu, že ani jeden z nich ten jazyk nepoužil najmenej 15 rokov. Dokonca to občas vedie aj k spievaniu starej dobrej sovietskej hymny. Ale je to predsa len “komunistická generácia”, takže väčšina z nich, asi inú možnosť nemajú.
To tá naša “postkomunistická” generácia tiahne k nemčine. Ťažko vysvetliť, prečo to tak je. Ale napriek tomu, že študujeme francúzštinu, angličtinu….atď. v určitom momente sme si všetci rovní a pri pivku používame vsuvky ako “natürlich”, “na ja”, “ja wohl”…..
Dokonca mám nemenovaného kamaráta, ktorý sa učil nemčinu na strednej, ale neskôr na výške bol z neho angličtinár. Napriek tomu, keď raz s nami oslavoval v Mlynskej doline, začal uprostred noci vykrikovať na chodbách internátu vety: “Wo ist die Dusche?” “Kennst du Falco?” “Ich liebe Falco!” Na druhý deň sa ma susedia z našej chodby pýtali, či sme tam mali nejakého Rakúšana!
Na príklady ale nemusím chodiť príliš ďaleko. Tiež som na výške rozhodne žiaden nemčinár nebol, veď som študovala francúzštinu, ale keď som mala taký jemný “salónšpic”, konverzovala som so svojou spolubývajúcou zásadne po nemecky! Tak to tak zrazu na mňa prišlo…
Aj keď mnohí tvrdia, že nemčina nie je pekný jazyk, rozhodne má niečo “do seba”. Veď koniec-koncov nie je nič krajšie ako si riadne zabékať: “ Oh, Tannenbaum…
