Perinaldo a okolie

Tento mesiac sme sa stretli s nasimi znamymi zo Charlotte. Jack a Jill si pred desiatimi rokmi kupili vilu v Perinalde a odvtedy tam vraj pravidelne pozyvaju vsetkych svojich priatelov. Tentokrat sa "podarilo" nam a Carstenovi s Kati.

Perinaldo lezi hned na francuzskych hraniciach, takze sme leteli do Nice. Po malych zmatkoch na letisku, kde sme sa nemohli najst sme vyrazili na francuzsku stranu a vylet sme zacali obedom v Saint-Maxime.

Saint-Maxime

Pocas obeda sme vsetkym stihli porozpravat, ako sme sa s Romanom pred deviatimi rokmi zoznamili v Port-Grimaud. Takze nasou dalsou neplanovanou zastavkou bolo toto male mestecko, v blizkosti ktoreho sa nachadza nas "inkriminovany" kemp, kde to vsetko zacalo...

Port-Grimaud


Neskor sme si este stihli zajst do Saint-Tropez, kde sme sa pokochali jachtami a plachetnicami, ktore tu kotvili, ale potom sme uz vyrazili do samotneho Perinalda.

Saint-Tropez

Dorazili sme neskoro vecer, kedze sme vecerali az okolo desiatej a potom sme si dali vinko, spat sme isli pomerne neskoro. Rano nas zobudila Emmka, ktora uz o siestej bola takto vesela....(na rozdiel od svojich rodicov)....

Bol krasny slnecny den, tak sme sa rozhliadli, kde sme to vlastne prisli......
Tu je dom, v ktorom sme byvali. Nachadza sa na kopci, takze ziadni susedia, ziaden hluk....a neskutocne nadherne okolie.....

Emmka sa zoznamuje s novym prostredim...

Pred domom...


Na streche...skutocne sme sa citili ako na streche sveta..... Jack nam ukazoval dom, v ktorom kedysi byvali Nemci - nudisti a vraj tam stale behali nahi...

Vyhlad, ktory sa nam rano naskytol z okna nasej izby - Perinaldo

Dalsie mestecko - Apricale, ktore sme mali ako na dlani...



Pocas nasho pobytu v Alpach nasnezilo...

Druhy den sme isli do stredovekej talianskej dedinky Dolceaqua. Nachadza sa tam pomerne slavny most, ktory zvecnil na jednom zo svojich obrazov aj Claude Monet. Nad mesteckom je hrad, ku ktoremu vedu uzke ulicky a v ktorom vraj strasi. Hradny pan tam vraj kedysi uvaznil dievcinu, ktora tam zomrela a odvtedy vzdy v juli pocut z hradu narek...Kedze je iba april, my sme ziadneho ducha nestretli....

Dolceaqua

Vyhlad z hradu....

Vecer nam Carsten predviedol tradiciu z Hannoveru....museli sme vypit pivo s niecim tvrdym, pricom sme v jednej ruke mali oba pohare tak, aby sa tekutina prelievala z jedneho do druheho...islo o to, aby sme sa neobliali a nenaliali si to do nosa. Ani jedno, ani druhe sa mi nepodarilo!

Dalsi den rano prsalo, ale ked sme prisli do francuzskej dedinky Eze, vycasilo sa. Bol to den, ked Carsten s Kati odchadzali domov. Tak sme ich boli odprevadit. Stihli sme si dat obed v Eze, kde sa nachadza aj slavna parfumeria a neskor sme si odskocili do Monte-Carla.

Pred restauraciou v Eze

Eze
Monaco

V uliciach Monte-Carla. Prave tam prebiehali pripravy na na Velku cenu Monaca a o tyzden tam bude aj tenisovy turnaj.

V utorok sme zacali den promenadou a aperitivom v talianskom mestecku Bordighera. Za nami uz je vidiet francuzsku cast riviery.

Bordighera

Neskor sme sa isli pozriet do mesta Menton - co je prve mesto na Azurovom pobrezi, kde som nikdy predtym nebola. Samotne mestecko na nas urobilo ovela lepsi dojem ako Saint-Tropez. Je tam aj vela malych obchodikov, s krasnymi provensalskymi suvenirmi. Takze som si trochu potesila dusu! No na prekvapenie vas vsetkych podotykam, ze ziadnu kabelku som nekupila!

Menton

Posledna fotka pred odchodom....